Už dlho som nepísal o láske

22. prosince 2011 v 16:37 | Rosko |  Básne
Už dlho som nepísal o láske
načo písať, keď bola zranená na ceste.
Teraz chcem od teba bozky
chytím ťa za ruku a urobíme prvé kroky.
Si moja radosť, chcem ťa
poznám sa a preto chcem sponať ťa.
Čakám to prvé spoznanie
potom len ja a ty a krása v rodine, nie
že budem smutný bez iskier
potom by som bol plný zranených hier.
Si chutná a tvoje modré oči
uhm, chcem nech tvoj jazyk do mojích úst vkročí.
Sladká, bezchybná a ja píšem
to, že si kráčiaci poklad tak to cítim, viem.

Vždy keď sa budím ráno
zazriem tvoju tvár, maľoval som ju krvou na plátno.
Zapínam si city ako zips na bunde
až nič nestratím a nech ma hrejú vážne neviem kde,
ťa nájdem ak ma odmietneš.
Teraz mi povedz, prosím povedz : Lukáš poď kumne smieš
povedať čo cítiš a ja to poviem
vidím ťa v dialke, stále ťa milujem, milujem ! .....

Ale nikto to nevidí, nevie.
Nosím ťa v sebe ako kaviarenský anonym
Možno som chlapec milion a nie
princ, ale ja si ťa raz vyslobodím
a budeme šťastný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama