Príbehy

27. listopadu 2011 v 14:09 | Rosko |  Príbehy

Osedlal som kone a zapálil si ľahkú cigaretu,
pozoroval správanie a vydýchol na čepeľ noža
dym obalil celú ruku, aj čepeľ až k hrotu ...
Je mi zima a nepociťuje to len moja koža,
vidím západ slnka a kone sú pripravené
kočár je špinavý, od pavučiny a ostatné je čierne.

Ona je v dome, v teple, sedí pri krbe
a kričí na slúžky nech jej nachystajú róbu,
že koniar už čaká, ale ja som už vo svojom hrobe.
Takže čakanie v zime mi už nevadí a pre zlobu,
našej šlachtičnej som si vytrhol srdce ...

Keby som nebol sluha, čo píše v stajni potajme poéziu
tak nevidieť ako ustúpuje teplo ...
Prepáč ja som Muž a Muži nesmú písať poéziu
spievať o tom sami vážne nechcelo,
mrzí mato.


.............................. A prichádza čas, na rozdiel
Pani Charllotte Riesová chce ísť bez krídiel,
túži po noci plnej vášne a uspokojených chutí.
Ale ja som Sluha a ona moja Paní, čo ma raní ...

.............................. Tak kone majú pre dnešok pokoj,
ale ja budem ten čo bude byčovaní po chrbtici jej prsiami
a užívať si takú chvíľu určite nebudem, zaspím s depresiami ....


Van Rosko - Príbehy

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama