Pocitová Báseň

13. listopadu 2011 v 22:28 | Rosko |  Básne
Mal som ruky v kúte izby
pochybnosti ako obraz doby
Mám chuť, mám srdce
mám život ale žiť bez nej samy nechce.
Takže sa smejem lampe
ktorá nie je na citovej mape
Tak sa smejem nočnému osvetleniu
lebo nevnímam pavučinu ako melanchóliu ....
Som samota, som kaštiel
som šachovnica a som anjel bez krídiel ....
Vieš, že si tajomná žena ?
Že si niekde v diaľke ako vánok vetra ?
Možno mám právo chcieť teba
ak nie tak si dám suchý chleba
vodu, whisky, potom sa budem hrať na básnika
Dodám sílu ľuďom ako spisovateľ
aj keď chcem byť aspoň tvoj priateľ
Si ďaleko a to sa len tak nezmení
preto sa vomne naozaj skoro nič nemení.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama